🫵🏾Ma nouvelle chanson est désormais disponible sur les plateformes numérique !
👇🏿👇🏿👇🏿👇🏿👇🏿👇🏿
https://t.co/4cqS03fRnK
📀📀📀📀📀📀
Bonne audition à tous !
✍🏿Lyrics dans la #description 📌
🫵🏾 Abonnez-vous 🔔
Jodi a, tankou milyon Ayisyen alawon Badè, mwen santi fyète ak lajwa ap ponpe nan tout venn mwen.
Nou gen privilèj pou n viv yon moman istorik.
Mwen pot ko fèt dènye fwa Ayiti te sou sèn sa a. Jodi a, m ap gade istwa sa k ap ekri devan je m.
Sa touche m plis toujou paske m ap viv moman sa a ak pitit fi m. Avèk fyète, n ap site non chak Grenadye. Avèk fyète, m ap di li : se yon fanm ki nan tèt Federasyon Ayisyèn Foutbòl la.
Okenn gòm, okenn baboukèt, okenn desizyon pa ka efase memwa Batay Vètyè a. Lespri viktwa sa a ap viv nan nou, tankou nan kouraj ak detèminasyon Grenadye yo.
Yo ka wete yon senbòl sou yon mayo, men yo pa ka retire li nan kè yon pèp.
Se jisteman nan moman enjistis yo solidarite nou grandi, epi flanm rezistans zansèt nou yo limen pi fò.
Se toup pou yo, epi se KOUP POU NOU!
Koup diyite, libète ak souvrènte yon pèp ki dwe toujou kanpe dwat pou di “Tout moun se moun”.
Jodi a, Mondyal pa nou an komanse.
E nan liv pa m, nou deja chanpyon! ✨🇭🇹🤍
#GrenadyeAlaso #Ayiti
Gen dat ki charye sou do l lavi tout yon nasyon, jodi samdi 13 jen an p ap sèlman charye sou do l desten nou, l ap renouvle fyète nou devan je lemonn, l ap raple yo se nou ki bay libète batistè, ne nou ki wozo menm si l pliye k pa janm kase a.
NOU NAN BATAY
An 1974, Grenadye yo te fè listwa lè yo te kalifye pou premye Mondyal Ayiti.
Apre 2e kalifikasyon istorik la, Grenadye 2026 yo ka ekri yon nouvo chapit nan listwa peyi a lè yo:
✅ Genyen yon match
✅ Kalifye pou dezyèm tou
✅ Kreye yon sipriz kont youn nan gwo ekip foutbòl yo.
✅ Fè yon jwè ayisyen tounen youn nan revelasyon tounwa a.
An 1974, Emmanuel Sanon te make yon gòl ki rete grave nan listwa foutbòl mondyal la.
An 2026, se tout yon jenerasyon ki gen chans pou fè listwa ansanm.
Nap aveti Nasyon ki an gè yo , ke izrayèl ke ameriken , ke iranyen yo .. piga yon bout aliminyum frape Ayiti ..
Sinon Bsap ap Reyaji ..
Malè avèti pa tiye koko B
Nan yon refleksyon !
Lekol ou ak Pwofesè w konn psikoloji w , refleksyon w , aksyon w ak reyakson w , yo konn feblès ou ak kalite w , matyè ou eksele , Aptitid ou genyen a seten bagay
“ Chak elèv ta dwe gen yon istori ke yo relve nan lekol ou pase yo , pou gide w sou sa w ta dwe aprann “
Twòp jèn ap fè sa yo pa vreman renmen ,
men pito sa yo jwen , nan de ka : sa parann yo vle , pafwa tou sa paran yo ka peye
Twòp jèn gen ensetitid nan sa yo dwe fè
Yo pèdi … Tout sa antre nan model moun nap Pwodui 🇭🇹
Avec MonCash et NatCash, la monnaie circule contre rançon. Ici, transférer de l’argent entre comptes locaux, en monnaie nationale, a un coût. Ce coût est présenté comme normal, technique, inévitable.
Des systèmes publics ou quasi-publics ( Interac, SEPA, Pix, Zelle, UPI, etc. ) permettent des transferts gratuits, rapides et sécurisés, sous la supervision directe des banques centrales. Haïti fait exception. Non par pauvreté, mais par abandon politique. MonCash et NatCash opèrent dans un marché captif. Ils ne concurrencent pas : ils dominent. Le citoyen ne choisit pas, il subit. Les frais exploitent une dépendance. Cette situation renvoie également aux défis institutionnels plus larges auxquels font face l’État et la Banque de la République d’Haïti dans la structuration d’un système national de paiement interbancaire gratuit, pourtant techniquement envisageable.
Le plus inquiétant n’est pas seulement le prélèvement, mais sa normalisation. Une génération entière a intégré l’idée qu’il est normal de payer pour accéder à son propre argent.
Il est temps de rompre avec cette logique. Soit MonCash et NatCash acceptent de s’inscrire dans une mission de service public régulé, soit Haïti doit se doter d’un système national gratuit qui les rendra obsolètes.
La monnaie nationale ne doit plus circuler contre rançon. Elle doit circuler au service de la société. #PAPPOST #Haiti