Viem, bolo by to pre zrak požehnanie
uprostred živého dňa uzrieť ťa,
keď v mŕtvej noci už tvoj tieň tak planie,
že slepota nemu je upretá.
Niet ťa - deň v noc sa mení neľútostne.
Z noci je deň, keď sa mi zjavíš vo sne.
Chýbaš mi ty,
Chýbajú mi hory.
Naše zhody aj hroty,
chýbajú mi noci, čo sme prechodili mestom a rána, v ktorých
vôňa kávy putovala vzduchom.
Proste mi chýba náš spoločný domov a chýbaš mi v ňom ty.