Tato Francouzka se pokoušela vysvětlit muslimským migrantům, že volila tak, aby oni mohli vstoupit do její země a že je na jejich straně, zatímco oni se smáli a okrádali ji o všechno v jejím obchodě.
„UŽÍVEJTE SI TO, CO JSTE ZVOLILI‼️“.
Za poslednú dobu som nevidel horší spôsob, ako podporiť tému násilia páchaného na ženách, než aký zvolila pani Plaváková.
Neospravedlňujú to ani prízemné reakcie, ktorým objektívne čelila. Výsledkom jej "snahy" je rámec „my ženy“ verzus „vy muži násilníci“.
Nie, pani Plaváková. Práve vy politici máte pri ťažkých spoločenských témach hľadať spôsob, ako ich uchopiť tak, aby ste nevytvárali ďalší polarizačný vektor. Mnohí to dokážu. Vy ste urobili presný opak a máme tu vektor muži verzus ženy. Škodíte téme. Nielen tejto, ale aj problematike radikalizácie mladých ľudí, ktorá je do veľkej miery cieleným usilím.
Zastavte to prosím, pani Plaváková.
P.S. Putin posiela kľúčenku, prepáčte, neodpustím si.
Ani by mi nenapadlo vyjadrovať sa k aktuálnej tragickej udalosti, ale keďže:
1) som náhodou nedávno dočítal knihu evolučného psychológa, ktorý sa vo svojom výskume špecializuje na rozdiely medzi mužmi a ženami vrátane rozdielov v agresivite a násilí,
2) a dostali sa ku mne vyjadrenia redaktorky SME, že "prečo si toľko chlapcov a mužov myslí, že môžu svoje ťažké pocity riešiť násilím na dievčatách a ženách.
Kde sa berie ten pocit nároku a presvedčenie, že môžu mať pod kontrolou naše životy, naše telá a naše správanie. Násilie je ideologický problém a politický problém."
tak tu uvediem niekoľko faktov zo spomínanej knihy A Billion Years of Sex Differences:
- Tak ako pri väčšine rozdielov medzi pohlaviami, aj rozdiel v agresivite sa zväčšuje, čím sú prejavy zriedkavejšie a extrémnejšie. Muži sa o niečo častejšie dopúšťajú slovnej agresie; oveľa častejšie fyzickej agresie; oveľa, oveľa častejšie násilnej trestnej činnosti; a oveľa, oveľa, oveľa častejšie niekoho zabijú – alebo si vezmú vlastný život.
- Málokto by popieral, že hlavnými páchateľmi násilia sú muži. Kto je však jeho hlavnou obeťou? Mnohí predpokladajú, že ženy – a pokiaľ ide o sexuálne násilie, majú pravdu. Pri všetkých ostatných druhoch násilia sa však v kolónke obetí častejšie objavujú muži. Tento vzorec je obzvlášť výrazný v štatistikách vrážd. Takmer v každej krajine na Zemi je pravdepodobnosť, že sa človek stane obeťou vraždy, vyššia u mužov než u žien. Vo väčšine prípadov je aj vrahom muž. Ženy zabíjajú oveľa zriedkavejšie, ale keď sa tak stane, obeťou je zvyčajne manžel alebo partner. Obe pohlavia teda zjavne uprednostňujú zabíjanie mužov.
- U ľudí páchajú muži 95 % vrážd a tvoria 70 až 80 % ich obetí. U šimpanzov sú samce zodpovedné za 92 % zabití príslušníkov vlastného druhu a tvoria 73 % ich obetí. Čísla sú teda takmer rovnaké. Tento základný vzorec navyše nie je výnimočný iba u ľudí a šimpanzov. Analýza viac než tisícky druhov cicavcov ukázala, že vo väčšine z nich samce zabíjajú príslušníkov vlastného druhu častejšie než samice a častejšie zabíjajú iné samce než samice. My ľudia si radi myslíme, že sme jedineční, a v niektorých ohľadoch nepochybne sme. Nie však, pokiaľ ide o rozdiely v agresivite medzi pohlaviami.
@LuciaPlavakova@525mtfld@RadoslavPalka@Brano_Bezak Chcete im pomôcť tak, ze preventívne šírite nenávisť voči všetkým mužom? Tak to teda sa teším na ten svet čo tu bude o pár rokov ked sa muži a zeny budú navzájom komplet nenávidieť :/
O motiváciach vraha zo Staškova vieme skoro nič.
Ak tú tragédiu rešpektovaná a právom oceňovaná novinárka rámcuje tým, že mnohí mladí muži si robia nároky na telá žien, tak sa veľmi nelíši od obyvateľov krajiny Mudrland chrliacich svoje zaručené teórie.
Ani tie najlepšie úmysly neospravedlňujú prihrievanie si ideologickej polievočky nad sviečkou na čerstvom hrobe.
Fakt by som dnes nechcel byť mladým dospievajúcim mužom. Ich rola v spoločnosti sa mení rýchlejšie než móda, o pozitívnych maskulínnych mužských vzoroch pre dospievajúcich mužov sa prakticky nehovorí, ich prirodzené potreby počas puberty ako objavovanie, dobrodružstvo a istá miera nebezpečenstva je dnes počas puberty takmer nemožné naplniť. Sú presýtení informáciami o úspešnejších a krajších "samcoch", frustrovaní, plní beznádeje a bez vízie na zlepšenie a hlavne bez nádeje (či už subjektívne alebo objektívne) na dlhodobú životnú partnerku. Toto je veľmi nebezpečná situácia, hlavne s ohľadom na históriu, keďže organizovaní frustrovaní mladí muži majú excelentný track record v páchaní organizovaného násilia na industriálnej úrovni. Pokiaľ nezačneme viacej hovoriť o výzvach, ktorým dnes mladí muži čelia, nečudujme sa, keď to celkom vybuchne. K aktuálnym prípadom sa vyjadrovať nejdem, lebo viem o tom prd makový, ale tento trend je globálny.
Nemám nič proti pani Yar. Nehovorím, že je antisemitka – je len ľavicová politička s ich vlastnou agendou, čo v praxi znamená, že svet vidí cez ružové okuliare, ktoré si nemusela dať nikdy dole. Chápem to. Žije v jednej z najbezpečnejších krajín planéty. Nad hlavou jej nepadajú rakety, nemá doma evakuačný plán ani úkryt, nepotrebuje vedieť strieľať, lebo už susedove deti z kalašníkovom v ruke tvrdia, že jediná dobrá Slovenka, je mŕtva Slovenka. Izraelčania túto realitu nepoznajú od roku 2023. Ani od roku 1948. Poznajú ju stáročia. Takže áno – všetci chceme mier. Len niektorí z nás si ho môžu dovoliť ako abstraktný pojem a iní ako otázku prežitia. Ak sa niektorej strane vojna nezdá fér, môže ju kedykoľvek ukončiť. A tu by som rád opäť zopakoval asi najvýstižnejší výrok k téme od Golde Meir "ak Arabi zložia zbrane, nebude žiadne násilie. Ak Židia zložia zbrane, nebude žiadny Izrael."
Finančná správa, polícia a všetci ostatní ľudia z inštitúcií na Slovensku robia na sociálnych sieťach presne to, na čo ich celý život trénovali doma a v škole. Hľadajú, čo si spravil zle, a chvália sa, že ťa chytili.
Slovenský učiteľ sa vás nikdy nepýtal pri tabuli, čo viete. Snažil sa vás nachytať pri tom, čo neviete. A keď to našiel, mal pocit, že odviedol dobrú prácu. Nie preto, že by vás naučil myslieť. Ale preto, že vás nachytal. Známka nebola odmena za vedomosti, bola trest za medzery. A vy ste sa naučili jedno: úspech neznamená vedieť, úspech znamená nebyť pristihnutý.
Doma to isté. Nikto vám netlieskal, keď ste si sami upratali izbu, uvarili si čaj, alebo prvýkrát prešli cez cestu bez toho, aby vás zrazilo auto. To bola len povinnosť. Ale keď ste spravili niečo zlé? To si pamätá celá rodina ešte dvadsať rokov. "Pamätáš, ako si vtedy..." Áno, pamätám. Preto si teraz platím psychoterapeuta.
A tak vyrástla generácia úradníkov, ktorí presne vedia, ako sa cítiť dobre sami so sebou – nie tak, že niekomu pomôžu, ale tak, že niekoho chytia. Preto finančná správa nezverejňuje na sociálnych sieťach "dnes sme pomohli tristo podnikateľom vyriešiť DPH bez problémov." To nikoho nezaujíma, hlavne nie ich. Zverejňujú "vybrali sme rekordných X tisíc na pokutách" s fotkou plnou emotikonov ohňa, akoby práve vyhrali Ligu majstrov. Polícia to isté. Nie "znížili sme nehodovosť", ale "chytili sme X vodičov s promile." Radosť z chyby druhého. Národný šport.
Problém nie je v tom, že kontrolujú. Kontrola má byť. Problém je, že jediný moment hrdosti, aký Slovensko pozná, je moment, keď niekoho pristihnete. Nie keď niekomu pomôže. A kým sa toto nastavenie spoločnosti nezmení od kolísky, budete mať štát, ktorý sa cíti úspešný presne vtedy, keď vy zlyháte.
podľa mňa by ľudia mali žiť tak, ako si to želajú a ako im to vyhovuje (v rámci spoločenskej dohody, tzn. ideálne zásadnejšie nezneprijemnovat život ostatným) bez toho aby im do toho sústavne niekto rozprával, ukazoval na nich prstom, alebo mal od nich nedajboh nejaké očakávania
slovensko je diera, bodka.
Vychovať deti a poslať ich preč, bodka.
Nikdy sa tu s touto vzorkou nič nezmení.
Doteraz nerozumiem, ako sa to Dzurindovi a Mikoosovi podarilo.
Urobiť z nás tatranského tigra.
Aspoň na pár rokov.
Vtipné, ako nemôže naše "liberálne spektrum" mať veci proste normálne (napríklad dobrý festival), ale všetko musí byť úplne posvätný alternatívny vesmír a lídri sú stelesnené dobro a malé božstvá chodiace po zemi.
"Žena vo svete Slovenska je pracovitá, vytrvalá, húževnatá.
To asi na svete nie je žiadna žena."
Zhluk slov v dvoch vetách bez zmyslu a logiky.
Prudko pripomínajúce budovateľské prejavy na zjazdoch KSČ o hrdinských úderníčkach.